reklama

Čo si myslia vaše deti o výške svojho výživného?

Karol skoro spadol zo stoličky. Pán zo sociálky povedal, že súhlasia so zverením detí matke a k výživnému sa vyjadria na základe ďalšieho pojednávania. Nerozumel tomu. Ten pán u nich nikdy nebol. Nerozprával ani s ním, ani so ženou – ako sa neskôr dozvedel - a už vôbec nie s deťmi. Bývali spolu, žena bola nezamestnaná, všetko platil on. Servisoval deti: krúžky, školy, výlety. Po pojednávaní pána zo sociálky zastavil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (34)

„Čo potrebujete k výživnému?“ spýtal sa.

„Teraz neviem, my sa vyjadríme priamo na pojednávaní,“ povedal pán.

„Ale u nás je to zložité. Máme niekoĺko rokov rozdelené BSM kvôli môjmu podnikaniu. Tvoril som pre deti sporiace účty.“

„My sa vyjadríme až na pojednávaní,“ zopakoval pán.

Karol si vzdychol. Mal pocit, že ten človek nerozumie tomu, čo mu hovorí.

Na ďalšie pojednávanie prišla iná pani. Povedala, že sa pripájajú k návrhu matky a navrhujú výšku výživného 500 eur na každé dieťa a z toho 100 eur na tvorbu úspor. Jachtal. Takú sumu, ak si k nej mal pripočítať to, čo deti u neho zjedia a čo s nimi minie, keď sa odsťahuje do ponájmu, nemal šancu dať dokopy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Ako ste prišli k takej sume?“ spýtal sa. Sociálna pracovníčka nemrkla ani okom. „My si myslíme, že otec má vzdelanie, má dve firmy – živnosť a eseročku, má tam ľudí, je šikovný, aby deťom zabezpečil doterajší štandard.“

Zdalo sa to jednoduché.

Karol do toho dňa nemal ani právnika: chcel sa dohodnúť a mať od všetkého pokoj. Poznal ženin finančný manažment, vedel, že čo dostane, to pustí – nešetrila, nevedela to. Teraz jej mal platiť viac, než bol priemerný príjem v domácnosti v ich meste.

Vedel, že na to nemá.

Nebol blázon, aby nevedel, že daňové priznania nebudú stačiť. Spoliehal sa na to, že niekto posúdi normálne životnú úroveň ich oboch. Koniec koncov – odchádzal z domu do garsónky a jazdil na sedemročnom aute.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cestou zo súdu zavolal advokátovi.

Mal toho práve tak dosť.

Obrázok blogu

Pri každom pojednávaní o zvýšení či znížení výživného pre deti je kolízny opatrovník. Má zaujať také stanovisko, ktoré bude v záujme detí: aby nemali žiadnu ujmu, aby nebol rozdiel medzi deťmi z „prvej“ a „druhej“ (či „tretej“, „štvrtej“) rodiny. Metodika, na základe ktorej sa vie rozhodnúť, čo je pre dieťa dobré, je však nejasná.

Napadnúť postup kolízneho opatrovníka vo veci vyjadrenia sa k výživnému je veľmi ťažké: ak má brať do úvahy záujem dieťaťa, tak jasné, že preň (ako správny advokát) musí vyboxovať čo najviac. Je pomyselným jazýčkom na váhach pri rozhodovaní súdu. Jeho postup vo veci vyjadrení k výživnému je ťažké napadnúť. Nie však nemožné. Nemôžete mu zobrať vlastný názor.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môžete však dokázať súdu, že:
­- pri stanovisku vychádza z jednostranných podkladov;
-­ nemá naštudovaný spis (to sa robí tak, že si zo spisovej kancelárie vezmete záznam, kto všetko nahliadal: verte, že len málokedy tam nájdete kolízneho opatrovníka).

V tom istom čase, v tom istom meste sedela Anina u seba doma oproti sociálnej pracovníčke. Tá jej hovorila: „To chcete veľa“. Anina žiadala 400 euro na každé dieťa, z toho 200 na tvorbu úspor. „Budete mať 800 eur. To ja mám na výplatnej páske o 150 menej. A tiež sa starám o dve deti. Ani zďaleka nemáme to, čo vy.“

Anina prehltla.

Na záverečnom konaní kolízny opatrovník nebol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poslal vyjadrenie, že sa pripája k návrhu otca a výživné 150 eur na každé dieťa je postačujúce.
Keď sa Anina odvolala na Krajský súd, kolízny opatrovník sa už nevyjadril. Krajský súd výživné zvýšil tak, ako uznal za vhodné.

Obrázok blogu

Ak sa kolízny opatrovník nevyjadrí, je to znamenie, že vaše dieťa nebolo v konaní, ktoré sa ho týkalo, vypočuté. A to je problém: pretože kolízni opatrovníci nemôžu rozhodovať bez súhlasu dieťaťa – že jeho práva a jeho názor nechajú len tak ležať „na ulici“. Lebo nestihli, lebo nevedeli.
Dá sa predsa robiť veľa úkonov – tabuľky nákladov, ich optimalizácia na podmienky lokality, v ktorej žijú, tvorba úspor ako flexibilného mechanizmu. Ak dieťa v tomto konaní nemá zastúpenie, často sa boj rodičov o to, kto tomu druhému dá menej, odrazí na životnej úrovni dieťaťa.

Bolo by veľmi jednoduché urobiť úpravu a tam, kde de facto štát, čo má deti zastupovať, to nerobí. Nemá na to ani vzdelaných ľudí (ako dokážu absolventi sociálnej práce ohodnotiť finančnú bonitu rodičov – kde sa to naučili?), ani metodiku a jednoducho má túto kompetenciu odovzdať niekomu, kto to robiť vie.

Ale to by sme asi od štátu chceli veľa.

Ida Želinská

O úradoch

O úradoch

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

kurz sebaobrany voči ľuďom, čo držia v ruke pečiatku. Zoznam autorových rubrík:  Úrad práce, sociálnych vecí aOrgány činné v trestnom konaníIné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu