Keď k vám neohlásene príde sociálka

Autor: O úradoch | 11.2.2014 o 14:18 | Karma článku: 15,87 | Prečítané:  28780x

Jana zúrila. Nestíhala. Rozvod a to všetko na ňu doliehalo, nevedela sa dostať do rytmu. Pred chvíľou prišla z roboty, o polhodinu mali byť na tréningu. Mala rozostlanú posteľ. Mala neporiadok v dreze a rozvarenú večeru. Na chodbe pred práčkou ležali tri hromady – biele, tmavé, červené. Mala kruhy pod očami. Behala po byte a odháňala chlapcov od počítača. A do toho niekto zazvonil.

Vo dverách stáli dve ženy.
„Dobrý deň, my sme z úradu práce a prišli sme prešetriť pomery.“
Prehltla a odstúpila. Vošli.
Ešte nikdy tie sociálne pracovníčky nevidela. Na prvom pojednávaní k rozvodu sedel na súde nejaký pán.

1.jpg

Skôr než vpustíte sociálne pracovníčky do svojho bytu, požiadajte ich, aby vám ukázali služobný preukaz.

Zapíšte si ich mená a vyžiadajte si kontakty (mail, telefón) pre budúcu komunikáciu.

Všetci sociálni pracovníci z úradov práce majú rovnaký mail: meno.priezvisko@upsvr.gov.sk.

Požiadajte o to, aby ste si mohli zhotoviť zvukový záznam.

Janu oblial pot. Nevedela, čo skôr zakryť a odložiť, začala sa ospravedlňovať.
„Prepáčte, že je tu taký neporiadok. Nestíham. O desať minút sme mali bežať z domu.“
Panikárila. Chlapci stáli vo dverách detskej izby a počúvali. Ukázala rukou na sedačku. Panie si sadli.
„My sme prišli len prešetriť pomery.“

2.jpgMôže byť milión banálnych dôvodov, pre ktoré je vám neohlásený vpád štátnych úradníkov do súkromia nepríjemný.

„Práve sme sa s deťmi hádali kvôli známkam.“

„Boli u nás kamaráti.“

„Odchádzali sme na návštevu.“

Okrem situácií, keď sociálni pracovníci predpokladajú, že dieťa je vystavené z vašej strany násiliu, nenájdete zákonný dôvod na „prepadovky“. No ak dvere neotvoríte, je dobré, aby ste následne, najlepšie hneď na druhý deň, písomne oznámili úradu dôvody, pre ktoré ste jeho zamestnancov nepustili dovnútra. Vyhnete sa tak podozreniu, že nespolupracujete alebo niečo skrývate. V liste či maili sa spýtajte aj na dôvod návštevy sociálnych pracovníkov a ponúknite iné termíny, kedy vás nájdu doma.

Staršia zo žien vytiahla papier a začala písať.
„Dostanem aj nejaký záznam?“ vyhŕkla Jana.
„My to pošleme na súd, tu nám podpíšete len zisťovanie.“

Riešte veci vopred, nie až keď sa stanú. 3.jpg

Ak vám sociálna pracovníčka povie, že vám neukáže záznam, ktorý robí vo vašom byte na základe rozhovoru s vami, a nemôžete si ho odfotiť, oznámte jej, že priebeh šetrenia budete nahrávať.

Treba vedieť, že podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny „klient má právo na zhotovenie zvukového záznamu. Zamestnanec oddelenia sociálnoprávnej ochrany ... môže odmietnuť klientovi zhotoviť zvukový záznam, pokiaľ by tým došlo k ohrozovaniu a porušovaniu práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa.“

Ak vám úradníčka napriek tomu povie, že s nahrávaním nesúhlasí, slušne ukončite návštevu.

A opäť čo najrýchlejšie písomne úradu oznámte dôvod, pre ktorý ste takto postupovali:

„Nedovolili mi urobiť si kópiu záznamu.“

„Nedovolili mi vyhotoviť si nahrávku.“

„A tento byt je aký veľký? Máte nedoplatky na nájomnom? Chlapci majú každý svoju izbu alebo spoločnú? Ste zamestnaná? Popri tom ešte nejako pracujete? A umožňujete chlapcom styk s otcom? Kedy? A kedy sa s ním naposledy stretli?“
Jana sedela v kresle a snažila sa sústrediť.
„Ste nervózna?“ spýtala sa jej tá mladšia.
„Nie. Len neviem, či mám všetko dobre. Nič viac nechcete vedieť?“
Staršia si podvihla okuliare na nose.
„To musíte vedieť vy, či je všetko v poriadku.“
Potom sa postavila.
„Ešte chceme hovoriť s deťmi.“
Jana sa otočila: „Chalani!“
Sociálna pracovníčka ju však zastavila.
„Chceme s deťmi hovoriť bez vás. Je to normálny postup, aby bola zachovaná objektivita.“
Obe vošli do detskej izby a zavreli za sebou dvere. Jana stála vo vlastnom byte a nervózne si hrýzla nechty.
„Sedia s mojimi deťmi a ja ani neviem, čo sa ich budú pýtať.“

4.jpgDeti nie sú igelitky. Majú právo na to, aby ich názor bol vypočutý. Aj vtedy, keď sa rodičom nebude páčiť, čo o situácii doma povedia. Preto je dobré, že môžu vypovedať samy.

Zároveň je však „chorá“ (a veľmi častá) situácia, že deti majú dôverné veci hovoriť človeku, ktorého vidia po prvý raz, nič o ňom nevedia, nemajú žiadnu istotu, ako ich výpoveď použije, a navyše vedia, že za dverami stojí jeden z rodičov.

Stačí, ak naučíte svoje deti, že sociálny pracovník je ich zástupcom v súdnom konaní. Presne taký istý ako váš advokát. S jediným rozdielom: ak advokát nezastupuje vaše záujmy, vymeníte ho. Deti takúto možnosť majú iba teoreticky. Preto musia mať istotu, že to, čo povedia, bude skutočne vypočuté a človek, ktorý ich zastupuje, urobí všetko pre to, aby sa cítili lepšie.

Preto naučte deti, že ak sa pri rozhovore necítia dobre, majú právo mlčať alebo rozhovor prerušiť. Rovnako ich naučte, že majú tak ako dospelý právo overiť a podpísať, čo povedali, nechať si záznam alebo si rozhovor nahrať.

Sociálny pracovník má možnosť viesť rozhovor tak, aby poskytol dieťaťu istotu, že za ním môže kedykoľvek samo prísť, zavolať mu alebo poslať mail a povedať, čo ho trápi.

Dvere sa po desiatich minútach otvorili.
„Ten mladší nám nepovedal nič. Ale nevadí,“ povedala sociálna pracovníčka.
„A Šimon?“ spýtala sa Jana.
„Ten je v pohode, ale teraz vám nič nemôžeme povedať. Všetko bude v spise na súde.“
Jana nerozumela ani zbla. Boli to ich deti. Niekto cudzí sa ich niečo pýtal a ona nemá právo vedieť, o čom spolu hovorili.
„Tu nám to podpíšte.“
Jana podpísala, ani nečítala, čo.
„Chcela by som sa ešte spýtať – už viac ako tri mesiace som nedostala výživné.“
Úradníčky sa na seba pozreli.
„To si musíte riešiť na súde. My riešime iba styk a podmienky v domácnosti.“

Neodpovedajú vám alebo povedia, že na to nie sú kompetentní? Žiadajte, aby to bolo v zápise.
„Veď napíšte, že ste ma poučili, že o veciach výživného rozhodne súd a sociálka nemá žiadnu kompetenciu.“
petka.jpg

Práva vašich detí, to nie je len rozsah styku alebo zverenie do nejakého druhu starostlivosti. Je to komplex ich potrieb a hľadanie spôsobu, akým sa naplnia.

Sociálne pracovníčky vyšli z bytu a Jana sa pozrela na hodiny. Šetrenie v domácnosti trvalo necelú polhodinu. Oblial ju pot. „Za pol hodiny možno rozhodnú o našich ďalších rokoch.“

Na minulom pojednávaní bol sociálny pracovník ticho, len – bez toho, aby sa predtým videli – navrhol deti zveriť matke a výživné nechať na rozhodnutie súdu. Na chodbe jej manžel povedal, že to len tak nenechá, keď bez šetrenia a bez názoru detí vyniesol postoj. „Vlastne mal pravdu,“ pomyslela si.

Čo povedia teraz?

Keď sa dvere zatvorili, deti sa rozhovorili: „Tá teta sa pýtala, že čo trénujem. A kedy chodí k nám otec. A koľko s ním chcem byť. A či viem, čo je to striedavá starostlivosť a či v nej chcem  byť. A ešte to, že čo ma baví v škole. Šimon nehovoril nič. Ani tá druhá teta nič nehovorila.“

Hej.
Vojdú do vašich bytov v najhorších chvíľach: keď sa rozvádzate, keď sa ťaháte o deti.
Posudzujú váš život a vy neviete, ani „čo“ hľadajú, ani „ako“ máte žiť, aby ste pod drobnohľadom sociálky obstáli. Musíte mať istotu, že tieto procesy prebiehajú zákonne.
Strach z inštitúcii a ohnutý chrbát nič nevyrieši. Funkčná ochrana – poznanie postupov a práv - môže zabrániť poškodeniam vás aj vašich detí.

Poznámka: Mená detí a dospelých sú ako vždy zmenené. Vety pochádzajú zo skutočných nahrávok zo šetrení v konaniach o úprave práv a povinností k maloletým deťom.

Ida Želinská
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?